Every Other Thing

(společně s Pedro Barateiro, Sari Ember, Jaroslav Kysa, Lindsay Lawson, Roman Štětina, Nicolas Lamas)
Galéria Krokus, Bratislava, Slovensko


Choďte na eBay.com. Prejdite do kategórie ‘Everything Else’, ktorá obsahuje kategórie ako “Divné veci”, “Totálne bizarné” a jednoducho “Ďalšie”. Toto je vonkajší limit eBay-u, miesta pre veci, ktoré vzdorujú kategorizácii a provokujú nás k určitému prístupu, ktorý môže zahŕňať neočakávané emócie a túžbu, ktoré pripisujú istú hodnotu, nadprirodzenú silu alebo nezávislú vnútornú vôľu k objektu. Je to miesto pre veci, ktoré sú kvôli ich skrytému, vnútornému potenciálu, magickej aure alebo temperamentnému charakteru znepokojujúce a zlovestné. Jane Bennett opisuje tento potenciál ako “thing - power”/ “silu veci”; “pôsobenie objektu mimo ľudské významy, predstavy alebo účely, ktoré vyjadrujú alebo ktorým slúžia”(1). “Sila veci” je niečo od nás nezávislé, k čomu môžeme pristupovať s averziou, ale aj s fascináciou. Timothy Morton spája tieto charakteristiky objektov s umením vo všeobecnosti. Píše: "Umenie je démonické: vyžaruje z niečoho nevideného (alebo dokonca neviditeľného) v tom zmysle, že nad tým nemám moc a nemôžem to úplne priamo vnímať pred sebou ako neustále prítomné. Nebezpečné kauzálne chvenie. Inými slovami, mágia. Mágia je tabuizovaná príčina a následok, alebo nemysliteľná príčina a následok: buď smiešne, nebezpečné, nemožné, alebo nejaká zvláštna kombinácia všetkých troch... Umenie je charizma vytekajúca z čohokoľvek, či už to my, ľudia, považujeme za živé a cítiace, alebo nie.” (2)
Objekty s takouto charizmou a “nebezpečným kauzálnym chvením”; veci s magickou silou - ako idol, voodoo, totem alebo fetiš - objekty, ktoré sú produktami akýchkoľvek subjektívnych alebo poverčivých presvedčení, objekty s akýmsi vnútorným potenciálom sú tými, ktoré nájdeme pod štítkom 'Every Other Thing'.
Meta - naratívny film od Lindsay Lawson Usmievajúci sa kameň je zameraný na kameň, nájdený na eBay-i pod touto kategóriou; geóda s klaunským úškľabkom na jej vyleštenom povrchu, ktorá je ponúkaná za 10 000$ pod názvom "jeden sexy usmievajúci sa kameň". Hlavná protagonistka filmu sa do tohto “sexy” a neodolateľného kameňa postupne zamiluje. Príbeh poháňaný obsesiou a dražiteľskou horúčkou kulminuje vo virtuálnom objektofilnom vzťahu, v ktorom sa mieša túžba vlastniť so skutočnými citmi, a v ktorom zápasí virtualita s realitou. Pedro Barateiro pristupuje k myšlienke hľadania na internete alebo pridávania obrázkov na Instagram a Tumblr ako k inej forme konzumu. Trh jasne plodí očakávania a ovplyvňuje naše túžby a vnímanie. Vo svojom videu Súčasná situácia Barateiro vytvára spojenia medzi zdanlivo vzdialenými príkladmi, s prekvapivými zhodami medzi istými mechanizmami prírody, kultúry a ekonómie. Abstraktné ekonomické systémy obsesívne kopírujú prírodný chaos, systém bez logiky. Video prirovnáva ekonomické systémy k chaotickým štruktúram, ktoré nachádzame v prírode a spája jazyk neskorého kapitalizmu s ekológiou. Barateiro tvrdí, že medzi objektami existujú vzťahy, a to ekonómia. Video dáva do paralely dve udalosti, ktoré sa stali v rovnakom čase; demonštrácie proti úsporným opatreniam a rúbanie morom infikovaných paliem. Rozklad ekonomických alebo prírodných systémov odkrýva repetíciu rovnakých motívov a poskytuje náhľad do systémov s ich “nebezpečným kauzálnym chvením”. Inštalácia Barbory Zentkovej a Julie Gryboś poníma galerijný priestor ako akési nakazené živé tkanivo. Na podlahe, pripomínajúcej telovú farbu, sa vložené detaily ručného papiera, vyrobené z rôznych organických materiálov a toxických rastlín, javia ako stopy zápalu. Krásne a znepokojujúce zároveň. Ako sa po tom prechádzame, náš pocit je istým spôsobom podobný opisu v Barateirovom videu: “pocit prechádzania sa po troskách je ako prechádzanie po tvojom vlastnom mŕtvom tele”. Synkretizmus Nicolasa Lamasa je skutočný voodoo objekt položený na modrej obrazovke, ktorý v divákovi vzbudzuje zvláštnu averziu. Lamas vytvára situácie, v ktorých sa objekty dokážu odpútať od viery, povery alebo vedomostí, s ktorými k nim pristupujeme; kde objekty strácajú svoju “originálnu” podstatu a význam, ktoré ich zvykli podmieňovať a priraďovať im ich kultúrnu, ekonomickú alebo náboženskú hodnotu. Lamas hľadá taký stav vecí, kde je táto premena artikulovaná, a kde sa objavuje potenciál objektov. Práce Sári Ember skúmajú mechanizmy spomínania a porozumenia vyvolaného objektami. V maskách nikdy neexistujúcich kmeňov a v upomienkach bez minulosti, redukuje umelkyňa formy tak, že v divákovi ešte stále vyvolávajú istý význam a nepoznané pamäťové stopy. Pracovný postup Jaroslava Kyšu je založený na skaze základných ľudských presvedčení a vedomostí o fyzikálnych princípoch, využíva malé gestá k narušeniu fungovania gravitácie a vnímania času. V jeho Buste môžeme sledovať, ako sa drobné stopy a pukliny na ľudskej hlave prehlbujú a ako sa v čase pomaly transformuje.
Inštalácia Romana Štětinu Adorama vytvára situáciu, kde objekty medzi sebou tvoria špeciálne vzťahy. Je založená na zázname, ktorý bol nahratý vyloženými testovacími kamerami v obchode s elektronikou, a je o samotných skúšobných zariadeniach. Kamery vytvárajú uzavretý obvod vnútornej komunikácie pozorovaním sa navzájom. Technický výkon zariadení sa v tomto kontexte stáva umeleckým predstavením a vnútro-obvodový pretek sa odohráva v uzavretej trase obchodu, kde sú ľudia jedinými pozorovateľmi.
'Every Other Thing' je priestorom aj pre takéto objekty alebo skôr pre otázky o hraniciach medzi virtuálnymi, organickými a umelými záležitosťami, o dôsledkoch ilúzie akumulovania kapitálu, o role a vplyve objektov na naše každodenné (online alebo offline) životy a o dopade túžby, diktovanej konzumnou spoločnosťou, na náš prístup k objektom. Je to miesto určené aj k premýšľaniu o niektorých možných vzťahoch medzi vecami a ľuďmi. Ako píše Barbara Johnson: “Čím viac som uvažovala nad asymptotickým vzťahom medzi vecami a osobami, tým viac som si uvedomovala, že problémom nie je, ako sa zdá, túžba pristupovať k veciam ako k osobám, ale byť si istý, že pristupujeme k osobám ako k osobám.” (3)

• Jane Bennett: The Vibrant Matter. The Political Ecology of Things. Duke University Press, 2010, s. 20.
(2) Timothy Morton: Charisma and Causality. Artreview, November 2015. https://artreview.com/features/november_2015_feature_timothy_morton_char...
(3) Barbara Johnson: Persons and Things. Cambridge, Massachusetts, London, Harvard University Press, 2010, s. 2.


Text a kurátorka: Borbála Szalai
Foto: Ján Kekeli


ENG.Every Other Thing (with Pedro Barateiro, Sari Ember, Jaroslav Kysa, Lindsay Lawson, Roman Štětina, Nicolas Lamas), Krokus Gallery, Bratislava, Slovakia

Go to www.ebay.com. Navigate to a category called ‘Everything Else’. Within it are categories like ‘Weird Stuff’, ‘Totally Bizarre’, and simply ‘Other’. This is the outer limit of eBay, a place for items that defy categorization and provoke an approach from us, that can involve unexpected emotions and desire, which assign a particular value, supernatural power, or some kind of independent inner will to an object. It is a place for things, that are disturbing and uncanny, because of their hidden, inner potential, magical aura or a lively character. Jane Bennett describes this potential as ’thing-power’; an “efficacy of object in excess of the human meanings, designs, or purposes they express or serve”. ‘Thing-power’ is something independent from us, it can be approached with aversion and fascination as well. Timothy Morton connects these characteristics of objects to art in general. He writes “Art is demonic: it emanates from some unseen (or even unseeable) beyond, in the sense that I am not in charge of it and can’t quite perceive it directly, in front of me, constantly present. A dangerous causative flickering. In other words, magic. Magic is taboo cause and effect, or unthinkable cause and effect: either ridiculous or dangerous or impossible, or some weird borrowed-kettle combination of all three. … Art is charisma, pouring out of anything whatsoever, whether we humans consider it to be alive or sentient or not.” Objects with such charisma and ‘dangerous causative flickering’; things with magical power – like idol, voodoo, totem, or fetish -, objects that are products of any subjective and superstitious beliefs, objects with some kind of inner potential are the ones that can be found under the label ‘Every Other Thing’.
Lindsay Lawson’s meta-narrative film The Smiling Rock is centered around a rock found on ebay under this category; a geode boasting a clownish smiley face on its polished surface, that is listed for $10,000 with the description “one sexy smiling rock”. The main protagonist of the film slowly falls in love with this “sexy” and compelling stone. The story fuelled by obsession and bidding fever culminates in a virtual ‘objectum sexual’ relationship, where the desire of possession and real feelings intermingle, and where virtual and real scramble. Pedro Barateiro approaches the idea of looking and browsing on the internet, or posting images on Instagram and Tumblr as different forms of consumption. Market clearly engender expectations and effects our desires and our perception. In his video The Current Situation he creates connections between seemingly distant examples with surprising correspondences between certain mechanisms of nature, culture and economy. Abstract economical systems obsessively copy the natural chaos; a system with no logic. The video refers economic systems to chaotic structures found in nature, and connects the language of late-capitalism with ecology. Barateiro states, that there is a relation between every object, and that is economy. The video puts two events that happened at the same time in a parallel; the demonstrations against austerity and the cutting of some plague-infected palm trees. The disintegration of an economical or natural system unfolds the repetition of the same patterns, and gives an insight into the system with their ‘dangerous causative flickerings’. The installation by Barbora Zentková and Julia Gryboś treats the gallery space as some kind of an infected living tissue. On the skin-colored floor the inserted papier-mâché details made out of different organic materials and toxic-plants appear as traces of inflammation. Beautiful and disturbing at the same time. As we walk on it, the feeling is somehow similar as it is described in Barateiro’s video: “the feeling of walking over rubble is like walking over your own dead body”.
Nicolás Lamas’ Syncretism is an actual voodoo object placed on a blue screen, that causes peculiar aversion in the viewer. Lamas creates situations, where objects can get away from the faith, superstition or knowledge, with which we approach them; where objects lose their ‘original’ essence and meaning, which used to determine them, and used to give their cultural, economic or religious value. He is looking for the state of things, where this transition is manifested and where the potentiality of objects appears. Sári Ember’s pieces search the mechanism of remembrance and comprehension provoked by objects. On the masks of never-existed tribes and on the reminiscences with no past, she reduces the forms in a way that they still provoke some kind of significance and unknown traces of memory in the viewer.
Jaroslav Kyša’s working method is based on a corruption of the basic human beliefs and knowledge about physical principles, he uses small gestures to disrupt the functioning of gravity and the perception of time. In his Bust we can follow how the tiny traces and cracks get deeper on the human head and how it’s surface slowly transforms itself over time.
Roman Štětina’s installation Adorama creates a situation where objects create a special relationship between themselves. The piece is based on a footage, which was recorded by test-cameras in an electronics store on display about the test-devices themselves. The cameras create a closed circuit inner communication by „watching” each other. In the context, the technical performance of the devices becomes a spectacularity, and an inner-circle competition is created in the closed track of the shop, where humans are the only observers.
‘Every Other Thing’ is a place for such objects as well, or rather for questions about the borders between virtual, organic and artificial matters, about the effects of the illusion of accumulating capital, about the role and influence of objects on our everyday (online or offline) life, and about the impact of the desire dictated by consumer society on our approach towards objects. It is a place to think about some possible relationships between objects and humans too. As Barbara Johnson’s writes “the more I thought about this asymptotic relation between things and persons, the more I realized that the problem is not, as it seems, a desire to treat things as persons, but a difficulty in being sure we treat persons as persons.”


Text and curator: Borbála Szalai
Foto: Ján Kekeli

[ Jane Bennett: The Vibrant Matter. The Political Ecology of Things. Duke University Press, 2010. p 20
[ Timothy Morton: Charisma and Causality. Artreview, November 2015. https://artreview.com/features/november_2015_feature_timothy_morton_charisma_causality/
[ Barbara Johnson: Persons and Things. Cambridge, Massachusetts, London, Harvard University Press, 2010, p. 2